Vo svite plameňov horeli Mongfindine kučery jasom rozpálených uhlíkov. Nevraživosť sa netajila v očiach zelených ako írske pastviny. Bedlivému zraku neušiel jediný pohyb šikovných rúk. Márne striehla na chybu. Druhá manželka veľkého írskeho kráľa znášala Mongfindinu žiarlivosť bez reptania. Vyhnanstvo jej vštepilo pokoru. Bohovia nedopriali Cairenn Chasdub, aby žila medzi svojimi. Otec ju predal veľkému kráľovi za mier. Vari nedúfal, že život, zrodený z jej útrob, skrotí bojachtivosť oboch strán? Zem sa nikdy nenasýti krvi. Keď vyschne jedno žriedlo, obráti svoje ústa inam. Mongfind nenávidela mladú Sasku. Sama dala Eochaidovi dvoch zdravých synov. Načo potreboval ďalšiu ženu? Keby bola Cairenn prostým dievčaťom, vyhnala by ju. Cairennin otec bol však saským kráľom. Mongfind nesmela vztiahnuť ruku na dcéru Eochaidovho tesťa.
Dievča dokončilo prácu a s povzdychom narovnalo chrbát.
„Prilož do ohňa,“ prikázala Mongfind.
S nevôľou hľadela na Cairennino brucho. Zaprisahala sa, že dieťa nepríde na svet živé.
…
Hmyz bzučal Cairenn okolo hlavy, sadal na vedrá, ktoré vláčila na šiji a bystro odlietal, keď voda vyšplechla až po okraj. Potkla sa, no nezdvihla zrak, aby pozrela na chodník. Potriasla vlasmi, keď jej do nich vletel chrúst. Pri ďalšom kroku jej do členka vystrelila prenikavá bolesť. Vykríkla, zatočila sa jej hlava, odpadla. Tylom narazila do palice, na ktorej niesla vedrá. Ešte mučivejšia bolesť ju prebrala z mrákot. Plačúc sa posadila, toporne si pomáhajúc rukami. Spomedzi nôh jej začala vytekať voda.
Cairenn odpočívala hodiny, kým vzala dieťa na ruky. Medzitým sa utíšilo. Nedôverčivo hľadelo na modré nebo. Zaraz spoznalo matku. Zastenalo, načiahlo ruky k jej tvári. Cairennine oči sa naplnili slzami. Bozk a plášť – viac sa mu neodvážila zanechať.
Sotva dokrivkala do dediny, Mongfind sa na ňu osopila. Vzápätí si všimla krv na jej šatách. Zmeravela. Pristúpila k nej, zakryjúc ju vlastným telom. Cairenn pocítila na tvári teplo Mongfindinho dychu.
„Je mŕtve?“
Cairenn so strachom nazrela do bleskami sršiacich očí. Prikývla.
Mongfind si vydýchla. Odstúpiac od sokyne, prepukla v divý smiech.
„Nehovorila som to? To decko nie je dosť silné, aby priviedlo na svet Eochaidovho potomka!“
V nepríčetnosti sa obrátila k davu. Ďalšie slová jej uviazli v hrdle, keď zazrela kráľa kráčať rovno k nim. Skrivila ústa, keď prešiel popri nej ku Cairenn. Tá sa poddala žiaľu. Jej plač vohnal Mongfind do očí slzy, srdce však neobmäkčil.
„Zanechala si v poli vzácne zrno!“ zvolal Eochaid. „Divé vtáctvo sa bude hostiť na mojom potomkovi! Povedz mi, bol to syn?“
Odpoveď ho zdrvila. Uchopil Mongfind za rameno a posotil ju pred seba. V domci na ňu spustil príval karhavých slov: „Ako sa opovažuješ haniť Sachell Balbovu dcéru pred zrakmi ľudí?!“
Cairenn zostala vonku sama. Nik sa jej však nesmial.
Celá debata | RSS tejto debaty