V 17. storočí Španielsko zovreté nepriateľmi ešte stále ovládalo svet. Panoval Filip IV., kráľ planéty, a nad jeho dŕžavami vládol železnou rukou kráľov dôverník, gróf Olivares. K Flandrám, Amerike, Filipínam, časti Itálie a severu Afriky bolo pripojené aj Portugalsko s kolóniami. Ale bolo to vo Flandrách, kde sa v dlhej a krutej vojne rozhodovalo o prežití impéria. Impéria, ktoré držali nad vodou profesionálne jednotky, ktorých základ tvorili veteráni starých tercií španielskej pechoty. Toto je príbeh jedného z nich.
Na historický veľkofilm Alatriste som natrafil pri štúdiu hereckého prejavu Vigga Mortensena, ktorý poznove obhájil popredné miesto v mojom zozname hercov veľkého formátu.
V ústrednom bode filmu, predstavovanom postavou Diega Alatrista, sa zbiehajú dejové línie, zachytávajúce realitu Španielska ako z krvi živej koloniálnej veľmoci. Žoldnier Alatriste, znalý tejto základnej pravdy, sa životom pohybuje bez bázne. Chudobný ako kostolná myš stráca a takmer znovu získava životnú lásku, herečku Maríu de Castro. Vyhodený kráľom zo sedla skríži kord so svojím patrónom, grandom Guadalmedinom. V nepriazni svetskej i cirkevnej moci prichádza aj o priateľov, medzi ktorými sa čudne vyníma intelektuál s podrezaným jazykom, básnik don Francisco de Quevedo.
Načrtol som základnú líniu príbehu, ktorý mi potvrdil pravú povahu vojny a ozrejmil mizériu pešiackej existencie. Celému štábu patrí moje najhlbšie uznanie.
Celá debata | RSS tejto debaty